Jorge Manrique
K svetlu, čo nás tvorí a zároveň ničí,
zlietajú z hniezd svojich holuby sa napiť:
na brehu si krky skláňajú do vody,
vzpriamia sa, a rieka, čo ich obraz schváti
plynie si do mora, kým oni vyletia
už zbavené tieňa, k svojmu kolumbáriu.
Traducción al eslovaco Salustio Alvarado y Renáta Bojničanová